História medovníkov

HISTÓRIA MEDOVNÍKOV

História výrobkov z medu je známa od čias, keď človek začal spájať med s múkou a tvoriť medové cesto, ktoré je výborným materiálom na formovanie. Miesilo sa z ražnej múky a vareného medu. Neskôr sa skvalitňovalo pridávaním aromatických korenín. Výhodou cesta je, že ho možno dlho uchovávať čerstvé. Časom nestráca na akosti a chuti, ale naopak, zlepšuje sa. História pečenia medovníkov(perníkov) siaha až do starovekého Ríma, kedy tento druh pečiva slúžil ako obeta bohom. V období stredoveku sa medovníky vyrábali najmä v kláštoroch, samotné cechy medovnikárov začali vznikať až v 16. storočí. Strediskom perníkového remesla na Slovensku, ba i v celom bývalom Uhorsku bola Bratislava, kde bol založený prvý pernikársky cech (1916). Z rozvaľkaného cesta sa vykrajovali medovníky rôznych tvarov a veľkostí. Počas najväčšieho rozkvetu medovnikárskeho remesla, sa začali na otláčanie medovníkového cesta využívať drevené, bohato vyrezávané formy. Na jarmokoch sa predávali v podobe sŕdc, alebo v tvare hračiek ako bol koník a bábika. V druhej polovici 19. storočia začalo pernikárske remeslo upadať a v prvých desaťročiach 20. storočia zaniklo. Avšak postupne sa dostáva do povedomia cez rôzne kultúrne centrá, kde sa čoraz viac žien začína zaoberať umením pečenia a zdobenia medovníkov. Zdobia sa snehovou polevou z bielka a práškového cukru. Ich výroba je dodnes zaužívaná hlavne v predvianočnom období, kde sa kreativite zdobenia medovníčkov medze nekladú.