Kryštalizácia medu

KRYŠTALIZÁCIA MEDU.

Každý med skôr či neskôr skryštalizuje, ide o prirodzený proces. Najprv sa zakalí, potom stuhne na kašovitú, pastovitú alebo úplne tuhú konzistenciu. Kryštalizáciu spôsobuje vysoký obsah glukózy, ale aj vysoký obsah sušiny, ktorú tvoria najmä cukry a nízky obsah vody ( menší než 18%). Keďže kryštály sa podobajú kryštálom repného cukru, hovorí sa tomuto procesu "scukornatenie". Dôležité pri tom je, že tuhnutím , kryštalizovaním medu sa jeho výživové a liečivé vlastnosti nemenia a že scukornatenie je vlastne zárukou pravosti medu.

Kryštalizácia závisí na pomere obsiahnutých sacharidov v mede. Rýchlejšie kryštalizuje med s vyšším obsahom glukózy ( napr. repkový med), pomalšie med s vyšším obsahom fruktózy ( napr. gaštanový med)

ROZTÁPANIE MEDU

Veľké kryštály tuhého medu škriabu na jazyku a v hrdle, zle sa roztierajú, takýto med sa ťažko vyberá z pohára, preto sa často rozpúšťa. Ak sa to robí správne, takmer nestráca svoju biologickú hodnotu. Dôležité je udržiavať teplotu medzi 40 až 45 °C (neprekročiť ju ). Najlepšie je ponoriť dobre uzavretý pohár medu do vodného kúpeľa. Takéto roztápanie trvá najkratšie v malých pohároch.

Nevhodný je ohrev medu v mikrovlnnej rúre, pretože je nerovnomerný a mohol by med znehodnotiť, a zničiť jeho cenné zložky.