POZNÁTE ENZÝMY NACHÁDZAJÚCE SA V MEDE?

17.06.2020
Emzýmy v mede
Emzýmy v mede

Každý z nás sa narodí s určitou zásobou enzýmov a väčšinu si ich telo nepretržite vytvára. Ide o špeciálne bielkoviny, ktoré kontrolujú rast a delenie buniek, pomáhajú štiepiť potravu, starajú sa o prečistenie krvi, tkanív a tiež správnu činnosť orgánov. Enzýmy sa nachádzajú vo všetkých živých bunkách tela - v pečeni, obličkách, krvi, svaloch. Každý enzým alebo skôr každá skupina enzýmov má špeciálnu funkciu. Rozkladajú komplexné molekuly na jednoduchšie. Riadia a urýchľujú všetky biochemické procesy v organizme a prispievajú tým okrem iného k jeho prirodzenej regenerácii. Majú dôležitú úlohu pri obnove imunitného systému. Enzýmy ochraňujú organizmus pred chorobami. Bez dobre fungujúcich enzýmov ľahšie podliehame prechladnutiu, virózam či zápalom. S pribúdajúcim vekom to však ide pomalšie, ak chýbajú, treba ich dopĺňať. Najmä starším ľuďom enzýmy často chýbajú. Telo vtedy potrebuje pomoc zvonku. Čím viac vysoko aktívnych enzýmov prijímame, tým viac podporujú tvorbu nových zdravých buniek. To znamená väčší energetický potenciál, lepšiu vytrvalosť, silnejšiu imunitu a správnu činnosť žliaz. Vedeli ste, že aj v mede sa nachádzajú enzýmy?Sú aj napriek svojmu relatívne nízkemu obsahu (0,2 - 2%) veľmi dôležitou zložkou medu. Čím je viac enzýmov v mede, tým väčšiu biologickú aktivitu má. Umožňujú chemické reakcie v organizme. Úlohou týchto enzýmov je priamo alebo nepriamo urýchľovať chemickú transformáciu živín v tele. Predpokladá sa, že bez enzýmov sa netrávi ani jediný produkt.

Med nie je hneď medom. Dozrievanie medu v bunkách, teda odparovanie a obohacovanie o ENZÝMY trvá 3 až 7 dní. Včely niekoľkokrát prenášajú nektár z jednej bunky do druhej, pridávajú enzýmy a zahusťujú ho. Čím dlhšie a častejšie je včielka v kontakte s nektárom, tým biologicky aktívnejší je med. Enzýmy v mede pochádzajú prevažne z dvoch zdrojov - z nektáru rastlín a zo sekrétu hltanovej žľazy včely. Okrem toho sa ako zdroj enzýmov uvádzajú aj peľ, kvasinky a mikroorganizmy. Najväčší význam majú enzýmy, ktoré včely produkujú pri premene nektáru na med. K nektáru obohateného o peľové zrniečka včely pridávajú enzýmy, ako invertázu alebo glukózooxidázu, a po odparení vody sa nektár uzavrie voskom v plástových bunkách a začína sa jeho premena na med. Výlučky hltanových žliaz s obsahom INVERTÁZY štiepia sacharózu na jednoduché cukry, glukózu (hroznový cukor) a fruktózu (ovocný cukor) kým med úplne nedozrie.

Pomocou enzýmu GLUKÓZOOXIDÁZA vzniká z glukózy kyselina glukónová a peroxid vodíka. Peroxid vodíka, ktorý je nestabilnou zlúčeninou, sa čoskoro ničí, ale v prvých dňoch spracovania nektáru na med spoľahlivo chráni produkt pred väčšinou baktérií, plesní, kvasiniek a iných mikróbov. Tým si možno vysvetliť antibakteriálny účinok medu. Tento enzým je citlivý na svetlo, preto sa odporúča, ak je to možné, udržiavať med v tme. Kyselina glukónová určuje kyslosť medu a výrazne ovplyvňuje jeho chuť.

Vmede sa nachádza hlavne AMYLÁZA/diastáza, enzým, ktorý pochádza z tráviaceho systému včiel a ktorý pomáha tráviť škroby. Preto med mierne pomáha lepšiemu tráveniu škrobových jedál - napríklad pečiva, zemiakov, ryže a podobne. Amyláza aj invertáza sú rastlinného i živočíšneho pôvodu. V mede rôznych druhov sa našlo viac ako 15 enzýmov. Ďalšie enzýmy sú: kataláza, fosfatáza, betaamyláza, dehydráza, oxidáza, peroxidáza, reduktáza, maltáza, inuláza.

DIASTÁZA je enzým štiepiaci škroby na jednoduché cukry. Má veľký význam pre kontrolu kvality medu. Aktivita enzýmov v mede sa určuje pomocou tohto enzýmu. Číslo diastázy potvrdzuje jeho biologický pôvod, je jedným z ukazovateľov toho, že med je prírodný. Aktivita diastázy je určená číslom v rozmedzí od 3 do 50 jednotiek Gotha. Minimálna hodnota diastázového čísla povolená medzinárodnou normou OSN je 3 jednotky Gotha. Pridanie cudzích zložiek k medu znižuje obsah diastázy, čo môže byť jedným zo znakov falšovania medu. Diastáza podporuje premenu škrobu na maltózu.

KATALÁZA štiepi peroxid vodíka na vodu a kyslík. V niektorých metabolických procesoch sa peroxid vodíka vytvára v dôsledku oxidáz, ktoré sa okamžite štiepia katalázami. Uvoľnený kyslík sa nepochybne podieľa na antibakteriálnom pôsobení medu. Kataláza vstupuje do medu pravdepodobne peľom. V mede je len rastlinného pôvodu, nachádza sa v nektári, peli a medovici. Vysoká aktivita katalázového enzýmu je charakteristická pre medovicu.

FOSFATÁZY štiepia estery kyseliny fosforečnej. Fosfatázy rozkladajú zlúčeniny kyseliny fosforečnej a hrajú dôležitú úlohu v ľudskom metabolizme a tvorbe kostí; v tele sú to hlavne krvné sérum, kosti, črevná sliznica, obličky a prostata. V ľudskom organizme sa zúčastňujú na premene glukózo-6-fosfátu na glukózu krvi. Táto premena sa uskutočňuje v pečeni, kde sa odbúrava glykogén (ako zásobná látka).

BETAAMYLÁZY štiepia škrob na jeho zložky - amylázu a amylopektín. Práve kvôli enzýmom sa snažíme jesť prírodný med a nie zmes glukózy a fruktózy.

Pri izbovej teplote väčšina enzýmov v mede v priebehu jedného roka zníži svoju koncentráciu priemerne na polovicu.Sú termolabilné. Med nesmie byť poškodený teplom vyšším ako 45°C a pri teplote 70°C sa enzýmy úplné zničia. Aromatické látky medu teplom vyprchávajú. Znížený obsah alebo neprítomnosť enzýmov slúži ako indikátor, ktorý určuje, či je med pred nami umelý, sfalšovaný, prehriaty alebo nesprávne uskladnený.