SKLADOVANIE medu

Je veľmi dôležité vedieť ako skladovať med, aby si zachoval svoje biotické vlastnosti dlhšiu dobu. Umiestňujeme ho na suché a čisté miesto, pričom teplota v miestnosti je v rozmedzí od 8° - 10°C pri vlhkosti 65 - 75%. Odporúčame ho skladovať v uzatvorených sklenených, keramických prípadne antikorových nádobách s hermetickým uzáverom, aby nemohol nasávať vlhkosť z ovzdušia. Pri skladovaní medu má byť zamedzený jeho kontakt s priamym slnečným žiarením, pachmi, vlhkosťou a prachom. Vhodné je umiestniť ho do tmy. Na dlhodobé skladovanie sa plastové nádoby neodporúčajú.

Každý med po určitej dobe kryštalizuje, je to jeho prirodzená vlastnosť. Mení sa tým len jeho konzistencia, v žiadnom prípade nie jeho kvalita. Prebieha u každého medu. Rýchlosť kryštalizácie závisí od druhu medu a spôsobuje ju vyšší obsah glukózy v mede. U kvetového je to okolo mesiaca, zvyšné medy kryštalizujú do pol roka. Najdlhšie vydrží v tekutom stave agátový med pre jeho vyšší obsah fruktózy. (pomer fruktózy ku glukóze je vyšší 1,61 : 1). Je najstráviteľnejší. Istým spôsobom je med v skryštalizovanom stave pripravený na dlhodobejšie uchovanie svojich vlastností. Tento fakt sa využíva ako jeden z indikátorov pravosti medu. Veľkosť kryštálikov závisí od rastlinného pôvodu medu. Med po skryštalizovaní mení svoju farbu. Je vždy svetlejší ako pôvodný. Repkový sa zmení na takmer biely. V poslednom čase sa do popredia dostáva pastovaný med, ktorý vzniká procesom riadenej kryštalizácie. Takto upravený med už nemení svoju konzistenciu a zostáva vláčny a krémový po celý čas. Do klasickej medovej hmoty je našľahaný vzduch, čím dôjde k väčšej kompaktnosti, med oproti obvyklej variante nesteká.

Kvalita medu sa nepoškodí ani jeho skladovaním pri teplotách pod bodom mrazu. Ak máme med v mrazničke, spomalíme jeho kryštalizáciu. Skryštalizovaný med dostaneme do tekutého stavu, zahriatím vo vodnom kúpeli maximálne do 44 °C. Pokusmi sa zistilo, že aj krátkym zahriatím medu nad 50°C sa výrazne znižuje obsah peptidu defenzín-1, čím sa znižuje antibakteriálna aktivitu daného medu. Ani opakované zahrievanie medu , ani jeho roztápanie v mikrovlnke sa neodoporúča, lebo sa ničia jeho cenné zložky. V domácich podmienkach uskladňujeme med v menších pohároch, aby sa stihol skonzumovať pokým skryštalizuje.

Ak med konzumujeme v teplých nápojoch ich teplota nesmie prekročiť 50°C. Za týchto podmienok nedochádza k zničeniu jeho liečivých vlastností, neničia sa jeho enzymatické zložky, ktoré rozhodujú o jeho liečivých účinkoch. Enzýmy v mede (0,2 - 2%) umožňujú chemické reakcie v organizme. Najčastejšie sa v mede vyskytujú dva enzýmy: diastáza a sacharóza. Práve kvôli enzýmom sa snažíme jesť prírodný med a nie zmes glukózy a fruktózy. Pri izbovej teplote väčšina enzýmov v mede v priebehu jedného roka zníži svoju koncentráciu priemerne na polovicu.