ZO ŽIVOTA VČELEJ MATKY - PÁRENIE
V každom úli je len jedna kráľovná. Pokiaľ sa ich naraz vyliahne viac, zvádzajú spolu súboje na život a na smrť. Okolo matky sa vytvára družina, ktorá ju čistí, kŕmi, ochraňuje. Keď kráľovná zostarne alebo zahynie, robotnice si vychovajú novú. Kráľovné sa vyvíjajú z larvy, ktorá je kŕmená materskou kašičkou dlhšie ako larva budúcej robotnice. Jej strava nie je ovplyvnená rastlinnou zložkou obsahujúcou aj miRNA. Vďaka tomu sa jej vyvinú pohlavné orgány. Za teplého, slnečného dňa mladá matka po vyliahnutí z matečnej bunky na 3 až 6 deň začína vyletovať z úľa do oblasti, ktoré sa nazýva ZHROMAŽDISKO TRÚDOV, kde prebieha celý akt párenia. Krátko poobede trúdy tiež opúšťajú rodný úľ a lietajú na určité miesta, kde sa zhromažďujú vo veľkom množstve. Tento roj pochádza z najrozličnejších včelstiev v širokom okolí. Práve sem prilietajú aj matky. Je to jediné miesto v teritóriu daného včelstva, kde je matka ochotná sa páriť. Zhromaždisko je vzdialené len 1-2 km, ale pária sa tam s trúdmi zo vzdialenejších miest. Je to prirodzená ochrana proti príbuzenskému páreniu. Po prílete na toto miesto upozorní kráľovna na seba parfumom, ktorý v tomto prípade pôsobí ako pohlavný feromón. VLASTNÉ PÁRENIE prebieha za letu vo vzduchu vo výške okolo 30 metrov nad zemou, kde sú termické prúdy vzduchu. Tu prebieha tzv. svadobný let, ktorý môže trvať až tri dni. Mladá panenská kráľovná má obmedzený čas na párenie. Pokiaľ nebude schopná niekoľko dní lietať kvôli zlému počasiu a zostane neoplodnená, stane sa nositeľkou trúdov. Za letu kráľovná kopuluje s 10 až 15 najschopnejšími trúdmi. Nosná plocha jej krídel v porovnaní s telom je malá, preto môže lietať iba v období zásnubných preletov alebo v čase rojenia, kedy má nízku telesnú hmotnosť. Kráľovné v zásade využívajú prírodný výber, aby sa zrodilo zdravé potomstvo a tým súčasne udržiavajú zdravie kolónie ako celku. Situáciu zachraňujú kráľovné PROMISKUITOU. Len nepatrná časť spermií prenikne úzkym kanálom do semenného váčku matky. Tam sú uložené po celý jej život. Matka pri každej kopulácii získava asi 5 - 6 miliónov spermií. Včelia kráľovná má spermie uložené v spermatéke, a to od každého trúda s ktorým sa spárila. Tieto spermie postupne používa najbližších 5 a niekedy až 7 rokov na oplodnenie vajíčok. Za svojho krátkeho svadobného letu sa môže páriť až s 90 rôznymi trúdmi. Preto je v záujme tých prvých, aby kráľovnej skomplikovali párenie s tými ďalšími. Samci včiel sa chcú uistiť, že ich gény budú tie, ktoré budú predané ďalej a preto znemožnia kráľovnej sa páriť s ďalšími trúdmi. V priebehu sexu vstrekujú do nej v spermate jedovaté látky, ktoré včeliu kráľovnu dočasne oslepia, aby poriadne nevidela. Biológovia našli proteín, ktorý je zodpovedný za blokovanie zraku.Ďalšie obmedzenie je to, že pohlavný ústroj vytrhnutý z tela trúda zostáva v pošve kráľovny. Každý trúd po spárení umiera, matka sa vracia späť do svojho úľa a už nikdy trúdie zhromaždisko nevyhľadáva. Spermie si skladuje vo svojom tele v semennom vačku. Po návrate do úľa včely očistia a umyjú celé matkino telo. Vytiahnu uviaznuté zrkadlá (penisy) a začnú sa o matku starať a výdatne ju kŕmiť. Ostatné včely pripravujú bunky pre kladenie vajíčok. Keď sa mladá včelia kráľovná stane jedinou vládkyňou včelieho úľa musí začať klásť vajíčka, aby sa mohli vyliahnuť mladé včielky. Prvé vajíčka začne matka klásť asi po týždni, ale môže začať i skôr. Je schopná ovládať pohlavia vajíčok, ktoré kladie. Podľa tvaru a veľkosti bunky - ŠÍRKY BUNKY (5,4mm - robotnice / 6,2mm - trúdy), ktorú si premeria tykadlami, položí oplodnené alebo neoplodnené vajíčko. Z oplodnených vajíčok sa rodia včely a matky, z neoplodnených trúdy. Denne môže naklásť až 2000 vajíčok, ktoré spoločnou váhou prekračujú jej telesnú hmotnosť.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré spôsobujú, že matka je málo oplodnená alebo k oplodneniu vôbec nedôjde. Príčin môže byť niekoľko. Napríklad zlé klimatické podmienky, teplota vonkajšieho vzduchu, daždivé počasie, vtedy včely z úľa nevyletujú. Nemožnosť návratu do oblasti zhromaždiska trúdov, kvôli sychravému počasiu, nedostatočné spárenie matky. Ďalším faktorom môže byť oslepenie matky počas párenia. Ak zle vidí, horšie lieta a menej sa pári. Existuje tu aj riziko napadnutia predátorom. Niekedy sa môže stať, že sa nevráti do správneho oplodniaku.
Preto v dnešnej dobe do rozmnožovania včiel vstúpil aj človek. Voľné párenie nahradil cieľavedomým výberom najlepších včelích matiek a trúdov, aby získal zdravšie, produktívnejšie, teda menej rojivé a menej pichavé včielky. Potomstvo, ktoré vzíde z riadeného párenia, zaručí včelárom rad výhod.