AKO SA PRIPRAVUJÚ VČELY NA ZIMU

Jedna sezóna včelárskeho roku končí vytočením medu a na túto skutočnosť priamo nadväzuje príprava včelstva na zimu, na vytvorenie novej generácie dlhovekých včiel, ktoré prežijú zimu a sú základom pre ďalšiu generáciu. Či rodina prežije zimu závisí predovšetkým od počtu včiel pred zazimovaním a od stavu populácie klieštika včelieho na zimných včelách. Včelstvo sa počas svojej existencie dokonale prispôsobilo vonkajšiemu prostrediu, podnebiu a najmä ročnému vegetačnému cyklu. Príchod zimného obdobia ho teda neprekvapí, lebo sa vie naň dokonale a náležite pripraviť. Od júla sa produkčné rodiny začínajú nenápadne pripravovať na zimu, na obdobie chladu a nedostatku potravy. Najprv zanikne ochota odchovávať nové matky, trúdov, rojiť sa a stavať dielo. Od začiatku augusta začne rapídne klesať plodovanie a rodina sa "zoštíhli" na zimnú veľkosť. Do októbra sa včelstvá scvrknú približne na štvrtinu ich augustovej veľkosti. V októbri sa vyliahne posledný plod. Dlhoročné pozorovania ukázali, že v teplej oblasti musí mať rodina v októbri minimálne 5000 včiel a v chladnej oblasti min. 7500, aby v skorej jari z nich mohli byť výkonné a zdravé produkčné rodiny. Od čoho skutočne závisí, či včelstvo prežije zimu? Veľkosť včelstva v jeseni je síce rozhodujúca, ale predovšetkým sa v ňom nesmie nachádzať priveľa klieštikov. Včelár by nemal stresovať včely nedostatkom potravy, takže na jeseň by mal zaistiť dostatok zásob. V našich klimatických podmienkach stačí včelstvám na prezimovanie minimálne 15 kg zásob, ale veľa včelárov dáva 20 - 25kg. Včely sa cez zimu zoskupia do tzv. zimného chumáča, a celú zimu usilovne bzučia, čím sa ohrievajú. V tomto období nevyhrievajú celý priestor úľu, teplo držia iba v rámci svojho chumáča. Čím väčší je zimný chumáč, tým menej včely trpia, viac jedincov vyprodukuje viac tepla. Aby zabránili rýchlej strate tepla v studenom počasí, včely inštinktívne zmenšia plochu svojho chumáča. Pri zoskupení do chumáča vytvárajú včely niekoľko vrstiev. Zimný chumáč včiel predstavuje približne guľu. Neustálym vymieňaním si miesta v chumáči sa včely, ktoré sedeli z vonka, dostávajú do teplého vnútra chumáča a opačne. Matka sa nachádza uprostred zimujúceho chumáča a včely ju pozorne zahrievajú, aby nebola podchladená, lebo je jediným základom budúcnosti včelstva. Vnútri chumáča v teplom strede, kde sa nachádza matka, kolíše teplota od 20°C do 30°C. Na povrchu obalu teplota neklesne pod 10°C. V takto usporiadanom chumáči, ak nie je narušený, vydržia včelstvá na zásobách bez preletu do jari Celý chumáč pomaly postupuje po plástoch zo zásobami a postupne ich konzumuje. Predpoklady na úspešné prezimovanie sú splnené, keď včely v zimnom chumáči za mrazivého počasia obsadzujú minimálne 4 uličky medzi rámikmi. Včelstvá nehynú od zimy. Včely nemôžu opustiť chumáč, ktorý sa stiahol mimo zásob medu a uhynú hladom. Väčšina strát je spôsobená vyhladovaním v chumáči s množstvom medu niekoľko milimetrov od neho. Mierne zimy spravidla včelstvá lepšie prečkajú. Čím teplejší február, tým menej včiel ubúda z rodiny. V priemere stratí jedna rodina v priebehu zimy asi 30% včiel. Včelám neškodia studené zimy, ale nebezpečné pre ne je striedavé počasie. Vtedy včely totiž môžu začať skoro plodovať a pri opätovnom ochladení sa dostať do núdze. Niekedy behom januára obvykle matka začne plodiť, aby na jar mala pripravenú novú čerstvú generáciu